Morfológia mikroskopických húb (Charakteristika mikroorganizmov)

Morfológia mikroskopických húb:

• huby sa delia na vláknité mikroskopické huby a na kvasinky
• identifikácia húb prebieha pomocou týchto znakov:

a) Makroskopické a mikroskopické znaky:

ü     Farba a veľkosť kolónie

ü     Povrch kolónie

ü     Výška hýf

ü     Paprskovité ryhovanie

ü     Sústredné ryhovanie kruhových zón

ü     Okrajový sterilný lem

ü     Prítomnosť sklerócií

ü     Tvorba exudátov

ü     Pigmentácia do substrátu

ü     Hrúbka hýfy

ü     Prítomnosť septovania

ü     Fruktifikačné orgány alebo štruktúry

b) Chemické metódy – stanovenie chitínu alebo ergosterolu

c) Fyziologické znaky

d) Chemotaxonómia – stanovenie sekundárnych metabolitov, mykotoxínov

e) Mikromorfologické znaky:

ü      mycélium

ü      spôsob rozmnožovania

ü      spôsob tvorby spór

ü      tvar a veľkosť 1 spóry

Morfologické znaky:

1. Jednobunkové:

• kvasinky
• Cytológia kvasinky:

1. Vakuola – najväčšia vnútrobunková štruktúra, obsahuje lipidy a u niektorých druhov aj zásobné látky

2. Zloženie BS – má sedimentačnú schopnosť, obsahuje polysacharidy (glukán, manán) 87%, bielkoviny 6 – 10%, lipidy a fosfolipydy, fosforečnany 3 – 10%, pri kvasení obsah manánu klesá a stúpa obsah bielkovín, čo vedie k floakulácii a rýchlemu usadzovaniu

• Morfológia kvasinky:

ü      Sú jednobunkové a majú tvar guľatý, oválny, trojuholníkový a obdĺžnikový

ü      Jednobunkové sa vyvinuli redukciou z viacbunkových vláknitých kvasiniek

ü      Vláknité kvasinky vytvárajú pseudomycélium – nepravé mycélium, ktoré sa dá vyvolať zvýšenou c kyslíka, pučiaca bunka zostáva spojená s materskou bunkou, pričom sa bunky predlžujú v smere dlhšej osi a vytvára sa pseudomycélium alebo trsy

ü      Dôležitá je prítomnosť jaziev (na mieste jazvy sa nachádza chitín) – je to miesto kde sa odtrhne dcérska bunka od materskej a v tomto mieste sa už nová bunka nevytvorí, takže na jednej kvasinke môže byť 9 – 90 jaziev, čo závisí od veľkosti povrchu kvasinky

2. Mnohobunkové:

• vláknité huby

1. Stielka (Mycélium):

• sú ňou tvorené mikroskopické vláknité huby
• stielka (thallus)  má v priemere asi 8 – 12 μm
• vyrastá vyklíčením zo spóry a môže byť segmentovaná – priehradková, pravidelne segmentovaná alebo nepravidelne
• môže byť aj rúrkovitá cénocitycká stielka
• rastie a predlžuje sa vždy vo vrcholovej apikálnej časti, ktorá je najdlhšia
• priehradka by mala byť s jedným alebo viacerými otvormi, je teda perforovaná
• môže byť:

ü    homotalická – ak stačí jedna obojpohlavná stielka ku vzniku zygoty

ü    heterotálická – ak treba dve stielky ku vzniku zygoty

ü    holokarpická – celá sa maní na pohlavný orgán

ü    eukarpická – len časť sa mení na pohlavný orgán

2. Mycélium (Stielka):

·        vytvára sa voľným spletením hýf

·        môže byť:

ü      substrátové – slúži na čerpanie živín

ü      vzdušné – slúži na rozmnožovanie

·        rastie len na svojom vrchole

·        nižšie huby majú mycélium neseptované alebo nepravidelne septované pod rozmnožovacími útvarmi

·        vyššie huby ho majú pravidelne septované a rozoznávame tri typy:

1.      Jednoduché septum – je charakteristické pre Ascomycetes, Deuteromycetes

Voroninovo teliesko zablokuje pór v prípade poškodenia a môže ich byť viacej

2.      Dolipórne septum –

3.      Multipórové septum – má viacero pórov a je charakteristické pre Deuteromycéty a pre niektoré kvasinky

·        Mycélium môže byť:

ü      Homokaryotické – jeden typ jadier

ü      Heterokaryotické – dva typy jadier

ü      Dikaryotické – dve jadrá

·        Zhlukovanie mycélií vedie k:

ü      Plechterickým – plodnice makroskopických húb

ü      Plotoplecterickým – z hýfy

ü      Paraplecterickým – z oválnych buniek

·        Spletenie hýf do tuhých povrazov sa nazýva rizomorfa, hrubostenné sú skleróciá

·        Nepravidelný zhluk hýf v ktorých sa tvoria spóry alebo rozmnožovacie útvary sa nazýva stroma