Optické časti svetelného mikroskopu a ich charakteristiky:

Druhy mikroskopie:

• Fázovo kontrastná mikroskopia – umožňuje vidieť mikroskopické štruktúry na základe ich odlišného indexu lomu
• Infračervená mikroskopia – využíva oneskorenie svetelného lúča pri prechode objektom na stanovenie obsahu vody, lipidov, NK a proteínov buniek a bunkových štruktúr
• Mikroskopia v tmavom poli – je vhodná na pozorovanie povrchu baktérií, kvasiniek, prvokov, možno ňou študovať vakuoly, jadrá, mitochondrie a bičíky, ale dovoľuje pozorovanie takých štruktúr, ktorých rozmery sú pod rozlišovaciu schopnosť svetelného mikroskopu
• Polarizačná mikroskopia – princípom je premena prirodzeného svetla zo svetelného zdroja na svetlo lineárne polarizované, z ktorého pri prechode cez dvojlomový objekt vznikajú dva lúče kmitajúce nerovnakou rýchlosťou v dvoch rovinách, používa sa na nepriamu analýzu ultraštruktúry buniek
• Fluorescenčná mikroskopia :

ü     Primárna - môžeme ňou identifikovať napr. vitamíny, porfíny a chlorofyl

ü     Sekundárna – využíva sa pre detekciu a počítanie bacilov a pôdnych baktérií

·        Elektrónová mikroskopia – je obmedzená kvalitou optickej a osvetľovacej sústavy, ale najmä vlnovou dĺžkou viditeľného svetla

Mikroskop:

• Mechanická časť – tvorí ju statív s makro a mikroskrutkou , tubus, revolverový menič objektívov, zariadenie pre posun kondenzora a stolček.
• Optická časť – sem patrí objektív, okulár a kondenzor:

ü      Slúži na zväčšenie pozorovaného objektu a na rozlíšenie jeho malých častí a detailov. Túto úlohu realizujú tri druhy šošoviek:

§         Objektív – vytvára obraz objektu a zaisťuje rozlíšenie detailov

§         Okulár – zväčšuje obraz vytvorený objektívom tak, aby bol viditeľný volným okom

§         Kondenzor – slúži na najoptimálnejšie osvetlenie preparátu

Pri objektívoch určujeme viacero charakteristík:

v     Ohnisková vzdialenosť – je ekvivalentná ohniskovej vzdialenosti jednoduchej šošovky tej istej optickej mohutnosti. Je nepriamo úmerná zväčšeniu, od 20 do 4 mm hovoríme o slabozväčšujúcich a ak je menšia ako 4 mm tak o silných objektívoch (imerzných)

v     Numerická apertúra – je vlastnosť objektívu, ktorá má mimoriadny význam, vyjadruje schopnosť objektívu zachytiť čo najširší kužeľ lúčov prechádzajúcich objektom. Numerická apertúra A je súčet lomu prostredia n, ktoré je medzi objektívom a preparátom a sínusom polovičného otvoreného uhla α, teda polovičného uhla alfa, ktorý zviera dva protiľahlé okrajové lúče kužeľa vychádzajúceho z predmetného bodu P na optickej osi objektívu indexu lomu. Je daná vzťahom:

A = n . sin α^180°

                                                                         2

v     Rozlišovacia schopnosť objektívu - čím je hodnota numerickej apertúry väčšia, tým je väčšie zväčšenie objektívu a jeho rozlišovacia schopnosť d sa zlepšuje, je daná vzťahom:

d = Λ – lambda – vlnová dĺžka

                                              A

      Je tým lepšia čím je vzdialenosť d medzi dvomi bodmi najmenšia

v     Hĺbková ostrosť – je hrúbka vrstvy ktorú je schopný mikroskop zachytiť. Je nepriamo úmerná numerickej apertúre a zväčšeniu objektívu.

Príprava preparátov v laboratóriu:

Na pozorovanie mikroorganizmov poznáme preparáty:

• Dočasné – niekoľko hodín
• Trvalé – niekoľko rokov (kanadský balzam)
• Fixované – MO sú usmrtené teplom, farbivom, agresívnym činidlom
• Nefixované – živé MO

Farbivá sa používajú:

·                    Kyslé – karbolfuxín (neobsahuje toxický fuxín)

·        Zásadité – metylénová modrá, malachytová zelená

·        Neutrálne