Objavenie mikroorganizmov

·        Athanasius KIRCHER, ktorý vr. 1657 pomocou silnej lupy odkryl „vermiculi pestis" (morové červíčky) v krvi chorých na mor. Svoj objav bližšie neopísal a neuverejnil.

·         Holanďan Antonius van LEEUWENHOEK (1632-1723), ktorý pomocou veľmi jednoduchých mikroskopov, skôr zlepšených lúp s vlastnoručne brúsenými šošovkami zväčšujúcimi 160 až 270 ráz už r. 1674 videl prvoky a r. 1676 aj baktérie. Výsledky svojich pozorovaní vydal r. 1695 v súbornom diele „Tajomstvá prírody objavené Av.Leeuwenhoekom", v ktorom pozorované objekty nazval „animalcula" (zvieratká).

·        K. LINNE (1707-1778), ktorý vynikajúco spracoval systematiku vyšších rastlín a živočíchov, nemohol vytvoriť systematiku mikroorganizmov, a preto ich zlúčil do jedného veľkého rodu „Chaos".

·        M.M.TERECHOVSKIJ (1740-1796) experimentálne dokázal prítomnosť najmenších bytostí, animalcula, v rozličných organických nálevoch.

·        Dánsky prírodovedec O.F.MUELLER (1730-1781) zobrazil všetky hlavné tvary mikroorganizmov, ktoré zaradil do dvoch rodov - Monas a Vibrio. Ním zavedené názvy Bacillus, Spirillum a Vibrio sa používajú dodnes.

·        Roku 1838 CH.G.EHRENBERG (1795-1876) vydal spis o nálevníkoch doplnený atlasom baktérií s názvami Bacterium, Spirillum, Spirochaeta a prvý opísal senný bacil {Bacillus subtilis), sírnu baktériu Spirillum volutans a niektoré železité baktérie.

·        F.COHN (1828-1898) zaradil baktérie so sinicami do spoločnej skupiny Schizophyta,

·        K.NAEGELI (1847-1891) vytvoril pre baktérie samostatnú skupinu s označením Schizomycetes.

·        Louis PASTEUR (1822-1895) bol priekopníkom ďalšieho, fyziologického obdobia rozvoja mikrobiológie. V rokoch 1857 - 1861 zistil a dokázal, že pôvodcami etanolového kvasenia sú kvasinky, pôvodcom mliečneho a maslového kvasenia baktérie. PASTEUR dokázal prítomnosť baktérií vo vzduchu a prvý začal kultivovať baktérie v tekutých živných pôdach. Roku 1876 zaviedol sterilizáciu živných pôd a sterilizáciu za studená filtráciou. Zistil pôvodcov sneti slezinovej, cholery hydiny, červienky a v r. 1881 vyvinul živú vakcínu proti pôvodcovi sneti slezinovej. Vypracoval základné metódy ochranného očkovania zoslabenými kultúrami (vakcínami), dokázal prenos besnoty a vypracoval aj spôsob očkovania proti nej. PASTEUR exaktne vyvrátil domnienku, že baktérie vznikajú z neživej hmoty; teória o „samoplodnení" bola brzdou rozvoja bakteriológie. Nehynúce zásluhy L. PASTEURA sú predovšetkým v objavení príčin a povahy nákazlivých chorôb ľudí a zvierat, ako aj prostriedkov na ich zabránenie. Objavom aktívnej imunizácie sa stal zakladateľom imunológie. Svojimi výskumami predurčil antibiózu a terajší spôsob boja proti patogénnym mikroorganizmom antibiotikami.

·        r. 1796 E. JENNER vyrobenými vakcínami očkoval proti kiahňam. Historicky sa však dokázalo, že už 75 rokov pred Jennerom očkoval proti kiahňam prešovský lekár J. A.RAYMANN.

·        Róbert KOCH (1843-1910), tvorca bakteriologickej laboratórnej techniky, metodických postupov pri kultivácii, izolácii a identifikácii baktérií, objaviteľ a autor mnohých metód farbenia mikroorganizmov. Mimoriadny význam majú jeho objavy pôvodcu tuberkulózy (Mycobacterium tuberculosis) a cholery (Vibrio cholerae) v r. 1882. So svojimi žiakmi objavil aj pôvodcu týfusu, tetanu, záškrtu a ďalších chorôb. R.KOCH významne prispel k rozvoju sérológie a imunológie, ako aj celej bakteriologickej diagnostiky.

·        I.I.MEČNIKOV (1845-1916). MEČNIKOV sa preslávil svojím objavom fagocytózy a fagocytámou teóriou zápalu a imunity v obrane tela proti nákaze, je i pôvodcom originálnej teórie o príčinách predčasného starnutia ľudského organizmu a iniciátorom biologickej metódy boja proti poľnohospodárskym škodcom.

·        BOUSSINGAULT r. 1838 dokázal, že obsah dusíka sa zvyšuje v pôde obsiatej ďatelinou, nie však v sterilnom piesku.

·        M. S. VORODIN, prvý pozoroval hrčkotvorné baktérie a objavil ich v hrčkách bôbovitých rastlín (1866).

·        Tento objav potvrdili r. 1886 HELLRffiGEL a WILFAHRT, ktorí dokázali, že príčinou tvorby hrčiek sú v nich prítomné baktérie.

·        M. W. BEIJERINCK v roku 1888 vypestoval čistú kultúru hrčkotvorných baktérií izolovaných z koreňov bôbovitých.

·        Symbiózu rastlín s hubami objavil r. 1880 F. M. KAMENSKIJ.

·        Na pôdne huby a ich účasť pri tvorbe humusových látok sa zameral P. A. KOSTYČEV.

·        Význam mikroorganizmov v pôde zovšeobecnil D. I. IVANOVSKIJ a jeho závery o úzkom vzťahu rastlín a mikróbov, ako aj o procesoch, od ktorých najviac závisí úrodnosť pôdy, sú aj dnes správne. IVANOVSKIJ prvý podal nepriamy dôkaz existencie vírusu mozaiky tabaku tým, že zdravé rastliny pokusne nainfikoval šťavou z chorých listov; predtým zdravé tabakové listy prejavili po infekcii identické symptómy choroby.

·        Za objav vírusov doložený elektrónovo-mikroskopickými fotografiami dostal r. 1933 Nobelovu cenu Američan STANLEY.

·        Za zakladateľa pôdnej mikrobiológie sa právom považuje ruský vedec S. N. VTNOGRADSKIJ (1856-1953), ktorý pôsobil v Paríži vPasteurovom inštitúte. Jeho objavy sírnych baktérií (1887), železitých (1888) a nitrifikačných baktérií (1890) znamenali veľký vedecký prínos predovšetkým v oblasti osobitného spôsobu ich výživy.